Ako vplývajú zmeny počasia na ľudský organizmus?

single post cover image

Meteosenzitivita je pojem, ktorým označujeme citlivosť človeka na zmenu počasia. Táto citlivosť je u každého jednotlivca rôzna.

Najviac sú na zmeny počasia precitlivelí starší ľudia, ľudia s oslabenou imunitou, deti a tehotné ženy. Vo všeobecnosti ženy znášajú zmeny počasia horšie ako muži. Dôvodom, prečo niektoré osoby ťažšie znášajú výkyvy počasia, je prioritne (ne)schopnosť organizmu adaptovať sa, tzn. prispôsobiť sa napríklad zmenám tlaku vzduchu, teplotám, svetelným zmenám a pod.
 

Čo sa deje s organizmom človeka pri náhlych zmenách počasia?

  1. Vysoké teploty vzduchu

Vtedy dochádza k zvyšovaniu atmosferického tlaku a následne aj k zmenám tlaku tekutín v tele človeka. Častým prvotným sprievodným prejavom vyčerpávania organizmu z nadmerného tepla sú svalové kŕče, ktoré súvisia s nedostatkom minerálov a vitamínov a s nedostatkom tekutín v tele. Koža na takéto podnety reaguje tvorbou tzv. potničiek, čo je následok upchávania potných žliaz. Voda z tela sa rýchlejšie odparuje, cievy sa rozširujú, čím dochádza k úbytku tekutín v krvnom riečišti. Do krvi sa presúva viac kyslíka, a preto ho ubúda v mozgu, tep sa zvyšuje a srdce musí rýchlejšie pracovať, aby  pumpovalo krv do všetkých dôležitých orgánov. Aby v tele bolo dosť kyslíka a aby sme sa rýchlejšie ochladzovali, rýchlejšie, ale zväčša plytšie dýchame, trávenie je spomalené a obličky filtrujú menej a pomalšie. Organizmus sa postupne vyčerpáva. Ak je k vysokej teplote pridružená aj vysoká vlhkosť vzduchu, termoregulačné receptory na koži prestanú správne pracovať, telo sa prestáva potiť, a teda aj ochladzovať a dochádza k prehrievaniu organizmu a dehydratácii. Prvými príznakmi môžu byť zmeny v emóciách a sklony k podráždenosti, človek pôsobí unavene, reakcie sú spomalené a dokonca môže dôjsť k zmene správania v takom zmysle, že postihnutý rozpráva z cesty, je konfliktný, agresívny až násilný, v horšom prípade dochádza ku cirkulačnému kolapsovému stavu až strate vedomia.  

Čo je vtedy treba robiť?

  • Zabezpečiť postupne telu dostatok tekutín. Najlepšie sú vlažné tekutiny s obsahom látok, ktoré telo upokoja a ochladia, napr. citrusové šťavy, výluhy z medovky a mäty, uhorkové šťavy, melóny a podobné ovocie a zelenina s vysokým obsahom vody, ktoré sú ľahko stráviteľné (najlepšia teplota tekutín je okolo 15 oC, avšak pri prehriatí organizmu je vhodná aj teplejšia tekutina). Vhodné sú aj minerálne vody s obsahom draslíka. Posilňujú činnosť srdca. Strava by mala byť ľahká a bohatá na vitamíny. Je potrebné minimalizovať živočíšne bielkoviny, vyvarovať sa sladkým a mastným jedlám. Dopriať si treba veľa zeleninových šalátov a ovocia.
  • Postupne ochladzovať kožu, nie však príliš studenou vodou, skôr vlažnou a dbať na to, aby sa ochladzovalo od periférie, teda od zápästia a členkov postupne smerom k srdcu.
  • Snažiť sa nevystavovať priamemu slnečnému žiareniu, ostať v tieni, prípadne v klimatizovanej miestnosti. Pozor však na náhly pokles teploty vzduchu v izbe! Vzduch je treba ochladzovať postupne pomaly, aby teplotný rozdiel nebol príliš veľký, maximálne o 4-5 oC. Pre ľudí trpiacich srdcovocievnymi ochoreniami je rizikový náhly pokles teploty aj o 1-2 oC. Pozor je treba dávať aj na prievan. Pri vysokých teplotách sú sliznice očí suchšie a podráždenejšie, a preto aj náchylnejšie na zápaly. Taktiež uši môžu veľmi trpieť pri prievane a hrozí aj riziko zápalu trojklanného nervu (najdôležitejší hlavový nerv).
  • Zabezpečiť správny odev. Najlepší je ľahký, vzdušný, dobre savý a biely.
  • Vhodné je obklopiť sa chladnými farbami, ktoré navodia pocit chladu a pokoja, napríklad zelenou farbou.
  • Možné je využívať aj aromaterapiu, napríklad vôňa eukalyptu navodzuje pocit ochladenia, rozširuje dýchacie cesty a zlepšuje okysličovanie organizmu.
  1. Náhle ochladenie vzduchu, chladné počasie

Dochádza k zužovaniu ciev a následne k zvyšovaniu tlaku krvi, čo môže spôsobiť infarkt, tak srdcový, ako aj mozgový. V dôsledku zužovania periférnych (koncových) ciev dochádza k zníženiu prekrvenia slizníc a poklesu aktivity bielych krviniek, ktoré sú zodpovedné za obranyschopnosť organizmu. V chladnom a sychravom počasí sa dobre darí vírusom a niektorým baktériám. Toto všetko má za následok väčšie riziko vzniku infekčných ochorení hlavne v dýchacích cestách, ale aj v močových cestách a pod. Ďalším problémom chladného počasia je náchylnosť na ochorenia pohybového aparátu v dôsledku zužovania ciev a nedostatočného prekrvovania tak svalových partii (častým sprievodným javom sú kŕče), ako aj kostrového a nervového aparátu, najmä v oblasti krížov (ľudovo tzv. seknutie v krížoch). Časté a neliečené prechladenie organizmu môže viesť k vytváraniu protilátok organizmu proti sebe samému, čo následne vyústi do zápalových (reumatoidných) ochorení, ktoré môžu poškodiť kĺby, cievy, aj srdce. Náhle zmeny tepla, prudké ochladenie a veterné počasie neblaho vplývajú na oblasť hlavy človeka, a to tak po stránke fyzickej, ako aj psychickej. Z hľadiska bio-záťaže je najčastejším problémom bolesť hlavy, migrény, zápaly očných slizníc, zápaly uší, ochorenia tvárových nervov a pod. Toto následne vedie k psychickému vyčerpávaniu organizmu, k nespavosti,  podráždenosti, frustrácii až depresívnym stavom. 

Čo je vtedy treba robiť?

  • Najviac receptorov reagujúcich na zmeny tepla sa nachádza na koži, preto je potrebné kožu chrániť pred chladom vhodným teplým, ale zároveň vzdušným oblečením, čím napomôžeme termoregulačnému aparátu zabezpečiť vhodnú teplotu tela. Pri prudkých zmenách počasia, najmä v lete, je potrebné zabezpečiť teplo v oblasti nôh a krku, prípadne aj hlavy, nepodceňovať prechladenie v oblasti krížov.
  • Doplniť telesné tekutiny vhodnými nápojmi, ktoré telo zohrievajú, napríklad zázvorový čaj. Kakao či horúca čokoláda zároveň navodia lepšiu psychickú pohodu. Dobre padne aj teplý vývar obohatený o zeleninu. Netreba zabúdať na prísun vitamínov na podporu imunity. Pri dlhodobom chladnom a sychravom počasí, keď je málo slnka, je dobré doplniť zásoby vitamínu D konzumáciou rýb, orechov, maku, makového oleja a podobných potravín bohatých na tento vitamín a nezabúdať aj na prísun calcia v podobe mliečnych výrobkov, podľa možnosti nie studených.
  • Pohyb je veľmi dobrý na zahriatie tela, avšak vyhnúť sa treba extrémnej záťaži.
  • V sychravom období je potrebné vyvarovať sa preľudnených priestorov, ako sú nákupné centrá a podobne.
  • Vhodné je obklopovať sa teplými a veselými farbami, aby sme zabránili frustrácii a depresii, hlavne, ak nepriaznivé počasie pretrváva dlhší čas.
  • Dobre padne aj aromatický kúpeľ napríklad v tymiánovom či borievkovom extrakte, respektíve s pridaním esencií navodzujúcich teplo a pokoj.
  1. Búrky

Často sa vyskytujú hlavne v letnom období a pre ľudí citlivých na zmeny počasia sú naozaj veľkou záťažou, hlavne chvíle pred blížiacou sa búrkou. Napätie, ktoré sa vytvára v magnetickom poli spôsobuje silné bolesti hlavy, stres, nervozitu a u ľudí s poruchami zrážania krvi môže vyústiť do vážnejších problémov. Náhle zmeny atmosferického tlaku majú negatívny vplyv na ľudí trpiacich srdcovocievnymi chorobami. Taktiež ľudia s ochoreniami pohybového aparátu, po úrazoch, či operáciách, vnímajú silnejšie bolesti a nezriedka sa vyskytujú aj fantómové bolesti u ľudí so stratou končatiny.

Čo je vtedy treba robiť?

  • Vhodné je poradiť sa so svojím lekárom o možnostiach užívania liečiv na zníženie napätia v tele. Vhodné sú tiež prírodné liečivá, ktoré majú upokojujúci účinok ako napr. medovka, levanduľa a podobne.
  • Pri bolesti hlavy je vhodné vyhľadať tiché a pokojné miesto s primeranou teplotou, prípadne aj s izolačnou zvukovou bariérou.
  1. Striedanie tepla a chladu

Sú príznačné hlavne pre jarné a jesenné obdobie. V tomto období je hlavne pre starších ľudí dôležité dbať na zvyšovanie imunity a zabezpečiť dobré fungovanie termoregulačných systémov. Jar je pre starých a chorých ľudí zaťažkávacím obdobím. Nenadarmo sa hovorí: „Marec, poberaj sa starec.“, lebo práve tento čas seniori znášajú najťažšie. Prispôsobovať sa vrtochom počasia je niekedy nad ich sily. Na jeseň sa často k výkyvom počasia pridružuje aj nostalgia a smútok ústiace až do depresívnych nálad. Aby prešli ľudia citliví na zmeny počasia každým ročným obdobím bez vážnejšej ujmy, je potrebné organizmus na tieto zmeny postupne pripraviť.

Čo je treba robiť?

  • Udržiavať telo v adekvátnej fyzickej a psychickej kondícii. Dopriať si prechádzky na čerstvom vzduchu podľa možností za každého počasia a postupne si zvykať naň, samozrejme, s ohľadom na zdravotné problémy.
  • Vytvoriť si vlastný denný rytmus a nepodliehať stresom okolia, nájsť si vhodné záľuby, najlepšie vonku na čerstvom vzduchu a pravidelne sa im venovať.
  • Otužovať telo saunovaním, kúpeľmi, striedaním teplej a studenej sprchy. Neprekurovať byt a zvykať si častejšie vetrať aj v zime.
  • Udržiavať si pozitívnu a veselú myseľ, mať dobré vzťahy s okolím, ale hlavne sami k sebe.
  • Dbať na správne stravovanie a pitný režim. V strave preferovať viac vitamínov, minerálov a bielkovín, aj rastlinného pôvodu.
  • Užívať lieky pravidelne a nezabúdať pravidelne chodiť na kontroly (aj preventívne) k lekárovi.
  • Obklopovať sa príjemnými farbami a využívať aromaterapiu z prírody.
  • Používať vhodné odevy a podporovať termoregulačné mechanizmy.
  • Nachádzať energiu v lese, v prírode, žiť v súlade s prírodou a so svojím okolím.

Na otázku odpovedala: Mgr. Mgr. Anna Lukáčová Havrilová, diplomovaná sestra