Detské choroby - s čím treba počítať pri opatrovaní detí?

Detské choroby - s čím treba počítať pri opatrovaní detí?

Pri opatrovaní detí v domácom prostredí je veľmi podstatné, či sa staráme o dieťa zdravé, alebo trpiace vážnejšou chorobou, či dlhodobejšou poruchou zdravia.

Zdravé dieťa  prechádza prirodzenými evolučnými zmenami, ktoré smerujú k progresu, teda k vyššej vývojovej a vývinovej kvalite (rast, pohyb, vnímanie, reč a pod.). U dieťaťa postihnutého dlhodobým ochorením či vrodenou chorobnou predispozíciou (pomenujme ho „nezdravé“ dieťa) je progres minimálny alebo žiaden, dokonca môže dochádzať k úpadku niektorých schopností či funkcií, a to tak na úrovni telesnej ako aj duševnej. Starostlivosť o „nezdravé“ dieťa je náročnejšia. Zväčša sa také dieťa ťažšie vyrovnáva s bežnými ochoreniami detského veku.

Ochorenia detského veku súvisia s imunitou dieťaťa, ktorá sa ešte stále vyvíja, a tak pri stretnutí sa dieťaťa s infektom (baktérie, vírusy, plesne) sa jeho organizmus ešte nedokáže účinne brániť. Očkovaním sa síce snažíme vyvolávať protilátky proti závažnejším ochoreniam, no napriek tomu sa infekcia môže rozvinúť, hoci v miernejšej podobe.  

 

Čo patrí medzi najčastejšie ochorenia detského veku?

  • Respiračné ochorenia (najčastejšie ochorenia horných dýchacích ciest a uší). Patria sem najčastejšie zápaly sliznice nosa, prínosových dutín, hltanu a mandlí (nosových aj krčných), hrtana a hrtanovej príklopky. Menej často, ale predsa sa u detí vyskytujú aj ochorenia dolných dýchacích ciest – priedušnice, priedušiek, pľúc a pohrudnice.
  • Ochorenia tráviaceho traktu a ústnej dutiny
  • Uroinfekcie
  • Kožné ochorenia (zapareniny, plienkové dermatitídy,...)
  • Vírusové ochorenia (kiahne, osýpky, šarlach, čierny kašeľ)
  • Potravinové intolerancie a alergie
  • Prehriatie organizmu, úpaly, dehydratácia
  • Úrazy

     Základom prevencie závažných komplikácii, ktoré môžu nastať aj u bežných detských ochorení, resp. chorôb, ktoré by mohli vyústiť do nezvratnej poruchy zdravia dieťaťa je, okrem iného, už spomínané očkovanie:

Základné očkovanie sa robí v 3.-4. mesiaci života dieťaťa, a to podaním 1. dávky vakcíny proti záškrtu, tetanu, vírusovej hepatitíde typu B, detskej obrne, hemofílovým infekciám a pneumokokovým nákazám. 2. dávka sa aplikuje v 5.- 6.mesiaci a potom v 11.-12. mesiaci sa podáva 3. dávka toho istého zloženia očkovacej látky. 

V 6. roku je potrebné preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne, ktoré sa opakuje ešte aj v 13. roku života dieťaťa. Proti záškrtu a tetanu sa následne robí preočkovanie každých 15 rokov.

V 15.-18. mesiaci by malo byť dieťa očkované vakcínou proti osýpkam, príušniciam a ružienke a preočkovanie sa robí v 11. roku veku dieťaťa. V zdravotnej dokumentácii dieťaťa (následne dospelého človeka) má byť o prevedení očkovania urobený záznam.

Okrem týchto očkovaní sa u detí robia aj nepovinné očkovania napr. proti tuberkulóze, chrípke, hepatitíde typu A, rotavírusovým, papilomavírusovým, či meningokokovým nákazám, kiahňam alebo kliešťovej encefalitíde.  

     Prevencia ochorení u detí je veľmi dôležitá a netreba ju podceňovať, a samozrejme, očkovanie nie je jediná jej forma. Zameranie našej pozornosti by malo smerovať k zásadám správnej výživy, dostatočnej (no nie prehnanej) hygiene a výchove k zvládaniu základných hygienických návykov. V neposlednom rade k primeranej životospráve – dostatok čerstvého vzduchu, pohyb, pitný režim, dostatok zdravého spánku, dostatok nových podnetov a pod. Nepochybne sem patrí aj dobrá rodinná atmosféra, spoločenský život dieťaťa, teda kontakt jednak s rovesníkmi, ale aj s osobami iných  generácii (napr. starí rodičia), utváranie pozitívnych vzťahov a názorov, zvládanie stresových záťaží a relax v prírode.  

  

 Na otázku odpovedala: Mgr. Mgr. Anna Lukáčová Havrilová, diplomovaná sestra