Ak hovoríme o vývine, máme na mysli progresívny a nezvratný proces zmien vo všetkých štyroch vyššie uvedených oblastiach, a to od počatia až po smrť človeka.
Viac o vývine a prvých 4 etapách vývinu sa dozviete v 1. časti nášho cyklu blogov „Vývinová psychológia v skratke“.
Časť 2.: Predškolský vek
ČO ZVLÁDA DIEŤA V JEDNOTLIVÝCH ETAPÁCH VÝVINU PO STRÁNKE FYZICKEJ, PSYCHICKEJ, SOCIÁLNEJ A MORÁLNEJ?
Piatou etapou vo vývine človeka je predškolský vek. Trvá od 3. do 6. roka života dieťaťa.
Tempo fyzického vývinu sa mierne spomaľuje, výrazne sa však zlepšuje mobilita dieťaťa - behá, skáče, lezie po preliezkach, udrží rovnováhu – naučí sa bicyklovať aj korčuľovať. Zvláda samostatne základné sebaobslužné činnosti ako jedenie (aj s príborom), obliekanie, hygienické návyky. Na konci obdobia by malo zvládať aj viazanie šnúrok. Jeho motorický, ale aj kognitívny (poznávací) a emocionálny vývin sa odráža najlepšie v kresbe - kresba už má konkrétne rysy formálne aj obsahové, dieťa kladie dôraz už aj na niektoré detaily. Päťročné dieťa už nekreslí len jeden konkrétny objekt, ale snaží sa kresbou vyjadriť príbeh.
Často sa pýta „PREČO?“. Na túto otázku je potrebné stále, aj keď opakovane, odpovedať. Dieťa poznáva seba samo, ale aj okolitý svet, príznačná je tzv. živá fantázia, ktorú ešte nie vždy oddeľuje od reality. Rozlišuje tvary, farby, zdroje zvuku a pod. Vnímanie času je ešte nedokonalé. V priestore nedokáže odhadnúť vzdialenosti, ani orientáciu vpravo a vľavo. Myslenie je ešte bez priamej logiky a skôr egocentrické (nedokáže ešte pochopiť, že iní ľudia môžu veci a javy vnímať inak ako ono), vyznačuje sa „magičnosťou“ (fakty si mení podľa vlastného priania), ľudské vlastnosti prisudzuje neživým predmetom a často používa pojmy ako „robí sa“, „kúpi sa“ a pod. Pamäť je ešte nezámerná, mechanická. Skôr si zapamätá informácie spojené so zážitkom. Hre sa dokáže venovať aj hodinu a viac, inklinuje k námetovým hrám.
Komunikácia je podstatne zlepšená aj na základe skvalitnenia rečového prejavu a bohatšej slovnej zásobe (ovláda cca 3 000 slov), vie už básničky aj pesničky a rado sa ich učí. Vie správne používať pojmy „prosím“ a „ďakujem“, malo by vedieť aj správne pozdraviť. U dieťaťa je možné bádať tzv. egocentrickú reč – reč pre seba, ktorú rozpráva súbežne s rečou pre iných. Dieťa sa už dokáže vcítiť do prežívania inej osoby. City dieťaťa sú značne labilné, majú spontánny a autentický charakter (dieťa nedokáže svoje city skrývať a racionálne kontrolovať) a často sú citové reakcie na konkrétne podnety neadekvátne (aj bezvýznamný podnet môže vyvolať silnú citovú reakciu a naopak). Dieťa si formuje svoju vlastnú identitu, a to predovšetkým na základe vzorov, ktoré nachádza v rodine. Rodina je ešte stále najvýznamnejším socializačným činiteľom. Dieťa sa už identifikuje v rôznych rolách (najčastejšie v hre) – rola kamaráta, brata, sestry, súpera a pod., ale hlavne v osvojovaní a diferencovaní roly ženy alebo muža, a čoraz viac vyhľadáva kontakt s vrstovníkmi.
Reč sa stáva aj regulátorom správania – dieťa dokáže regulovať svoje správanie na základe slovnej inštrukcie, ak je zvuková aj obsahová stránka inštrukcie v zhode, a to už v období 3.-4. roka a v neskoršom veku (5-6 rokov) aj vtedy, ak tieto stránky inštrukcie sú odlišné. V 6. roku reguluje svoje správanie už aj na základe vnútornej reči - nástup svedomia, ktoré už zohráva významnú úlohu a nadmerne citlivé dieťa sa dokáže veľmi trápiť aj pre nepatrné škody, ktoré spôsobilo. Rieši konflikt „iniciatíva verzus pocit viny“. Sebahodnotenie dieťaťa je určované hlavne na základe iných osôb a je veľmi nestabilné a neobjektívne, preto je nesmierne dôležité dbať na vyváženosť pochvál a kritiky dieťaťa, hlavne zo strany člena rodiny, ktorého považuje za prirodzenú autoritu.
Dieťa sa značne vyvíja aj morálne. Na konci obdobia už vie odlíšiť dobré a zlé, ale ešte sa zameriava len na skutok, nie na jeho motív, či širšie dôsledky. Prevláda ešte heteronómna morálka – zameranie na príkaz a následnú odmenu či trest. Konanie dieťaťa má konformný charakter (odmena alebo vyhnutie sa nepríjemnostiam).
Počas celého tohto obdobia by sme sa mali snažiť o to, aby dieťa dosiahlo (v každom ohľade vývinu) školskú zrelosť.
Čo je školská zrelosť a kedy je dieťa zrelé na školu sa dozviete v samostatnom blogu.
Na otázku odpovedala: Mgr. Mgr. Anna Lukáčová Havrilová, diplomovaná sestra
