Ak hovoríme o vývine, máme na mysli progresívny a nezvratný proces zmien vo všetkých štyroch vyššie uvedených oblastiach, a to od počatia až po smrť človeka.
Viac o vývine a prvých 4 etapách vývinu sa dozviete v 1. časti nášho cyklu blogov „Vývinová psychológia v skratke“. O 5. etape vývinu sa dozviete v 2. časti cyklu. S touto etapou súvisí aj školská zrelosť, o ktorej sa môžete dozvedieť viac v samostatnom blogu.
Časť 3.: Mladší školský vek
ČO ZVLÁDA DIEŤA V JEDNOTLIVÝCH ETAPÁCH VÝVINU PO STRÁNKE FYZICKEJ, PSYCHICKEJ, SOCIÁLNEJ A MORÁLNEJ?
Šiestou etapou vo vývine človeka je mladší školský vek. Trvá od 6. do 10. roka života dieťaťa.
Pre toto obdobie je veľmi dôležitý pohyb, ktorý je už riadne koordinovaný a umožňuje dieťaťu zvládať rôzne zručnosti a aktivity, ktoré ho nielen bavia, ale umožňujú mu aj dosiahnuť istý sociálny status v skupine jeho vrstovníkov a obdiv či pochvalu od dospelých. Problémom však často býva preceňovanie vlastných zdrojov energie (deti ešte v tomto veku nevedia dosť dobre hospodáriť so silami), čo vedie ku zvýšenej únave a vyčerpaniu. Je veľmi dôležité dieťaťu vhodne rozvrhnúť čas a optimálne striedať aktivity s odpočinkom. Únava u dieťaťa vedie k poklesu výkonnosti a dieťa sa môže cítiť menejcenné.
Pre dieťa je v tomto veku dôležité byť úspešne a pracovité. Ak to nezvláda, cíti sa menejcenné. Pre toto vývinové obdobie je príznačné, že hra ustupuje a nahrádza ju práca a povinnosti. Aby sme dieťaťu uľahčili prechod touto fázou, je dôležité dbať na denný režim – pravidelnosť, disciplína, rozvíjanie vôľového konania. Dieťa sa v tomto vie rýchlo učiť, lebo jeho vnímanie je už cieľavedomé, zameriava sa na detaily, vie pozorovať, porovnávať aj čerpať zo svojej skúsenosti a detská predstavivosť je nahradená zámerným vybavovaním predstáv v pamäti (reprodukčné predstavy). Učenie je síce v začiatku tohto obdobia viac mechanické, no postupne prechádza do logického skladania, triedenia, zapamätávania si a vybavovania informácii, ktoré získalo cez svoje vnemy. Typickým príkladom vyššej kvality vnímania a rozvoja jemnej motoriky je kresba, v ktorej je už podstatne viac detailov vrátane vyjadrenia pohybu a farebnosti. Kresba je stále jedným so spôsobov komunikácie s ľuďmi okolo neho, ale častejšie ju už nahrádzajú slová. Slovná komunikácia s okolím je pre dieťa už jednoduchšia - dieťa má kvalitnejší rečový prejav. Vie sa aj gramaticky správne vyjadriť, vie rozlišovať časový faktor – súčasnosť, minulosť, budúcnosť, ovláda už aj intonáciu a podfarbenie reči, a tiež ku rečovému prejavu začína pripájať mimiku, gestikuláciu a pod. Ovláda približne 5 000 slov.
Dieťa častejšie vyhľadáva kontakt s osobami, ktoré vedia podnietiť a rozvíjať jeho záujmy, ktoré už radikálne zužuje a prehlbuje. Na základe získaných vedomostí, podnetov zo školy a podmienok a vzorov v rodinnom prostredí sa u dieťaťa začína formovať príprava na profesijnú dráhu a jeho ďalšie sociálne postavenie v spoločnosti. Vo veľkej miere tu zohráva úlohu aj vrstovnícka skupina, s ktorou sa dieťa stotožňuje. Pre tento vek je typická túžba patriť do nejakej skupiny – spolupatričnosť. Správne smerovanie dieťaťa je v tomto období veľmi dôležité. Aj keď škola plní aj výchovnú funkciu (hlavne v prvých dvoch rokoch školskej dochádzky je učiteľ autoritou, ktorá aj prevyšuje autoritu rodiča), rodina je a mala by ostať pre dieťa prostredím, kde nájde stabilitu, útočisko a pomoc, vzory, pravdivé hodnotenie jeho konania. Hlavne ku koncu tohto obdobia, keď sa dieťa častejšie zapája do širších sociálnych kontaktov a vzťahov a porovnáva sa (hľadá a tvorí si vlastnú identitu), by rodina mala byť miestom, kde nájde reálny odraz svojho správania a konania.
Dieťa v tomto období túži po spravodlivosti a je súperivé, chce sa presadiť vo svojom úzkom aj širšom prostredí. Napriek tomu sa dokáže vcítiť do pozície iného človeka (hlavne ku koncu obdobia), vie odovzdávať svoje pocity, ale očakáva reciprocitu (ak ja mám rád teba, mal by si aj ty mať rád mňa, ak ja pre teba niečo robím, mal by si to robiť aj ty pre mňa). Rozvoj vnímania okolia aj seba samého, získavanie nových poznatkov aj skúsenosti výrazne ovplyvňuje aj konanie – morálku dieťaťa. Kým na začiatku tohto obdobia prevláda morálka „dobrého dieťaťa“ (dieťa robí to, čo od neho očakáva autorita), na konci už rozpoznáva a stotožňuje sa s normami, ktoré v komunite platia a svoje konanie reguluje podľa nich. Dominantným motívom konania dieťaťa je predchádzanie kritike autority (autoritou sa už stáva aj vodca skupiny, či triedy), ale svojím konaním sa snaží vyhnúť aj pocitom viny (vlastné svedomie).
Na otázku odpovedala: Mgr. Mgr. Anna Lukáčová Havrilová, diplomovaná sestra
