Ak hovoríme o vývine, máme na mysli progresívny a nezvratný proces zmien vo všetkých štyroch vyššie uvedených oblastiach, a to od počatia až po smrť človeka.
Viac o vývine a prvých 4 etapách vývinu sa dozviete v 1. časti nášho cyklu blogov „Vývinová psychológia v skratke“. O 5. etape vývinu sa dozviete v 2. časti cyklu. S touto etapou súvisí aj školská zrelosť, o ktorej sa môžete dozvedieť viac v samostatnom blogu. 6. etapa vývinu je popísaná v 3. časti nášho cyklu.
Časť 4.: Starší školský vek
ČO ZVLÁDA DIEŤA V JEDNOTLIVÝCH ETAPÁCH VÝVINU PO STRÁNKE FYZICKEJ, PSYCHICKEJ, SOCIÁLNEJ A MORÁLNEJ?
Siedmou etapou vo vývine človeka je starší školský vek (predpuberta a puberta). Trvá od 10. do 15. roka života dieťaťa.
V tejto vývinovej fáze sa dieťa dostáva do obdobia dospievania (predpuberta: 11-13 rokov, puberta: 13-15 rokov). Je celkom príznačné, že v tejto fáze dievčatá vo vývine predbiehajú chlapcov. Toto obdobie sa vyznačuje hlavne začiatkom pohlavného dozrievania a začiatkom reprodukčnej schopnosti (t.j. schopnosti mať deti). Objavujú sa prvé sekundárne pohlavné znaky ako napr. ochlpenie v oblasti genitálií a v podpazuší, typické je akné a nielen na tvári. U dievčat výraznejšie začínajú rasť prsia, dochádza k prvej menštruácii. U chlapcov dochádza aj k rastu chlpov na tvári, k rastu penisu a semenníkov, ale nezriedka tiež aj k rastu prsnej žľazy, dochádza aj k prvej polúcii (mimovoľnému výronu semena), zmene farby hlasu (mutovanie). Je možné pozorovať zvýšený záujem dieťaťa o svoj zovňajšok, ale aj častejšie dotyky vlastného tela a dokonca aj masturbáciu (autosexualitu), za ktorú sa často hanbia. V rastovej fáze je možné zaznamenať značný skok a viditeľne sa mení stavba tela – nárast kostí, ukladanie tuku - aj preto sa pohyby stávajú neobratné. Dochádza k dočasnému narušeniu koordinácie vnímania a motoriky.
Prijatie vlastného vzhľadu súvisiaceho s dospievaním sa odráža aj v psychike dieťaťa. Pociťovanie, vnímanie, a tiež aj pamäť sú v tomto veku už takmer podobné ako u dospelého človeka, avšak pozornosť je častejšie kolísavá a dochádza k narúšaniu koncentrácie (najčastejšie z príčin hormonálnych výkyvov, ale aj citovej lability). Napriek tomu, že dieťa je už schopné vlastných logických operácii (triediť, porovnávať, spájať, vyvodzovať závery), je ešte stále sústredené na konkrétne situácie. Neuspokojí sa s jedným riešením situácie, ale hľadá ďalšie možnosti a snaží sa ich overovať. Nerozmýšľa len o tom, aký svet je, ale aj aký by mohol byť.
Dieťa v tomto období rieši dilemu hľadania vlastnej identity v opozícii k svojej „roztrieštenosti“. V začiatku obdobia ešte prevláda súperenie a potreba vyhrávať nad niekým, ale približne od 12. roku prechádza do potreby byť s niekým. Preto je pre toto obdobie typické aj vyhľadávanie rôznych „partií“, s ktorými sa dieťa stotožňuje a snaží sa zapadnúť do kolektívu, kde môže vyjadrovať slobodne svoje názory a pocity. Citové prežívanie v pubertálnom veku má dosť búrlivý priebeh. Nálady sa menia od apatie až po búrlivé aktivity a často sa objavuje afektívne konanie. Aj napriek tejto citovej nestabilite stúpa u neho sebakontrola. Vo vzťahu k dospelým je dieťa často kritické (obdobie druhého vzdoru), odpútava sa z citovej závislosti na rodine a vytvára nové väzby a vzťahy medzi vrstovníkmi. Trest považuje za urážku a poníženie a má potrebu osamostatniť sa spod vplyvu rodičov. Avšak koncom tohto obdobia (ak pozitívne zvládne vývinovú krízu) si dieťa znova obnovuje vzťah s rodičmi a nezriedka sa stotožňuje aj s ich uznávanými hodnotami. V období puberty výrazne prevláda záujem o druhé pohlavie. Sexualita ako taká, začína nadobúdať väčší význam. Začína sa obdobie prvej zamilovanosti a túžby po sexe. Práve tu je veľmi dôležitý dobrý vzťah rodiča (resp. dospelej osoby) a dieťaťa a kladenie dôrazu na komunikáciu medzi nimi bez zbytočného tabuizovania sexuálneho života. U dospievajúcich narastá aj potreba nájsť si priateľa rovnakého pohlavia, ktorému sa môže zdôveriť, vymeniť si skúsenosti a pod. Takéto priateľstvo je zväčša na celý život. Mať takého priateľa je dôležité pre zvládanie hľadania vlastnej identity, zmyslu a smerovania vlastného života, určovania si vlastných cieľov, hodnôt a ideálov – pre zvládnutie vývinovej krízy, teda dosiahnutie vlastnej identity. Niektorí jedinci túto krízu úspešne nezvládnu a dostávajú sa do takzvaného osobného moratória (prejavuje sa to napr. nadmernou usilovnosťou napr. v športe, pričom ostatné vývinové úlohy ustupujú do úzadia, napr. hľadanie partnera, skupiny, sexualita a pod.). Ak takéto obdobie trvá pridlho, hrozí, že jedinec neuspeje v dôležitých životných rozhodnutiach, stane sa závislý na inej/iných osobách (bez vlastného názoru na svet) a bez názoru na hodnoty a morálku spoločnosti.
Morálka sa v období puberty stáva autonómnou – dieťa sa snaží už nepodliehať autorite dospelých a v tomto veku už zväčša uplatňuje vlastné hodnotiace princípy a stanoviská a vie prijať aj vyššie morálne princípy (napr. česť). Zvnútorňuje vonkajšie morálne normy spoločnosti na vlastné presvedčenie. Jeho správanie sa je na konci obdobia puberty sociálne zodpovedné s vytvoreným vlastným svetonázorom a hierarchiou vlastných hodnôt. V 15. roku (u nás) získava aj občianske uznanie jeho vyspelosti v podobe občianskeho preukazu. To mu dáva pocit akejsi slobody a samostatnosti, dospelosti. Práve tu je potrebná opatrná koordinácia zo strany dospelých. Opora v rodine, v osobách, ktoré sú pre dieťa vzorom a vzťahy v najbližšom okolí zohrávajú veľký význam pre zvládnutie ďalšieho vývinového obdobia a pre vstup do sveta dospelých.
Na otázku odpovedala: Mgr. Mgr. Anna Lukáčová Havrilová, diplomovaná sestra
